Zlepšené výkony v druhých polčasoch sa neprejavili na výsledkoch.

V sobotu poobede naši mladší žiaci prehrali na ihrisku Iskry Petržalka 1:7 po polčase 0:5, keď v druhom polčase nepremenili ešte pokutový kop.

Prípravkári v nedeľu doobeda zašli do susedného Blatného, ktorému podľahli 1:4 po polčase 0:4. Celý prvvý polčas sa chlapci zoznamovali zo živou trávou! :) Lopta na nej ide oveľa pomalšie ako na umelej, preto treba prihrávky dávať oveľa silnejšie a menej treba viesť loptu individuálne , pretože to spomaľuje hru. V druhom polčase to bolo oveľa lepšie, prevládala  viac bojovnosť, a aj  náš gól sme dali po jedinej viackombinačnej akcii, ktorá však stála za to  a je pre celé mužstvo najlepšou ukážkou toho, čo znamená si prihrávať. Lopta išla od brankára na maximálne dva dotyky cez Šimonka, Adama, Sama k Paťovi, a ten presným polocentrom - poloprihrávkou našiel pred bránou dnešného oslávenca Aďa, ktorý sa nemýlil a znížil na 1:4.

Už pri prihlasovaní mužstiev do súťaže sme vedeli do čoho ideme. V obidvoch súťažiach hráme s deťmi aj o dva až tri rokmi mladšími, ktorí väčšinou ani doteraz nikde netrénovali. A to nehovorím ešte o dievčatách. Nikto sa nikdy nenaučil hrať futbal za pol roka a ani dokonca za 10 rokov. Aj abeceda sa začína od písmena A , a nie od R. Je to dlhá cesta, ktorá si vyžaduje veľkú trpezlivosť, žičlivosť , ale aj disciplínu . Každý zápas (aj dopredu prehratý) prináša skúsenosti a je lepšou učebnou pomôckou ako samotný tréning. Nikto neprehráva rád, ale z prehier sa dá viac naučiť. Vydreté víťazstva chutia oveľa sladšie. Najskôr tak o dva roky,  keď sa nám podarí vytvoriť  mužstvá z detí rovnakých ročníkov, a tie budú hrať s rovnako starými rovesníkmi, budeme môcť povedať či sme na dobrej ceste. Dovtedy nás čaká len trnistá cesta , ktorú si nesťažujme individuálnymi záujmami , ale snažme sa ju prekonať kolektívnou silou. A o tom by hra menom ,, futbal,, mala byť. Ďakujeme za podporu!!! :)